matejskovrak

Po všetkých „prúseroch“, ktoré vyprodukovala strana Sieť po parlamentných voľbách a ktoré sa istotne zaznamenajú do učebníc politológie, hrozí, že katastrofa zďaleka nekončí. Transparentný primátor Andrej Hrnčiar, ktorý ako prvý inicioval rokovania so stranou Smer, tak určite neurobil nezištne. Hrnčiar, známy svojimi podvodmi v celom Turci sa do koalície so Smerom iste nehrabal preto, aby stláčal gombíky na hlasovacom prístroji. Je predsa businessman, nie idiot.

Aj keď sa Sieť snaží zahaľovať rúškom tajomstva nového ministra dopravy a správcu veeeeľkého balíka peňazí, aj keď novinári opakovane píšu o novom ministrovi Auxtovi, posledné slovo stále nepadlo. Dôvod? Môže ich byť viacero, ale pravdepodobný je len jeden, tí amatéri sa ešte stále nedohodli. Samozrejme, nedohodli sa v rámci strany. Jedno ministerstvo, priveľa hladných krkov a ešte viac ambícií spôsobujú strane Sieť priam existenčné problémy. Najskôr Beblavý, potom Macháčková, potom ešte ďalšie dve a najnovšie sa evidentne hlásia o slovo ministerské ambície Andreja Hrnčiara. Teda nepredpokladám, že by sa na ministerstvo dopravy hrnul Martin Fedor. Aj keď jeden nikdy nevie. Veď ministrom obrany sa stal s modrou knižkou… Napriek všetkému však nepredpokladám, že Fedor má o rezort záujem. Zato Andrej Hrnčiar, ktorému by poslanecký platzrejme nestačil ani na kávu a ktorý sa ani netajil svojimi ambíciami spolupracovať so Smerom, by sa v ministerskom kresle iste veľmi rád videl. Aký by bol minister, si každý domyslí sám, jeho dlhoročné skúsenosti s pozemkovým kšeftovaním sú totiž notoricky známe.

O novom ministrovi dopravy, nech ním bude ktokoľvek, ani o strane Sieť si nerobím žiadne ilúzie. Spoluprácu so Smerom by som strane kategoricky nevyčítal. Chápem ju ako jediné možné riešenie. Spolok šialencov od Matoviča a Borisova veselá rodina totiž reálnou alternatívou naozaj nikdy neboli. Napriek tomu ma rýchlosť a efektivita koaličných rokovaní zaskočili. A odrovnal ma aj Andrej Hrnčiar, ktorý sa do koalície s úsmevom hlásil už v nedeľu na Markíze.

Hrnčiarovu snahu bez váhania kráčať v ústrety vláde Smeru by mohla ospravedlniť jediná motivácia. Tou je exekúcia mesta Martin. Ak by Hrnčiar hral férovú hru, snažil by sa riešiť alarmujúcu situáciu v Martine. On sa namiesto toho tlačí na rezort dopravy a je mu úplne jedno, čo bude s Martinom, kto a ako bude riešiť exekúciu, hlavne, že zabezpečí seba a budúce generácie svojej rodiny.

Chápem, že postavenie Siete je po voľbách katastrofálne a manévrovací priestor, ktorý strana má, je žalostne úzky. Napriek tomu majú na rozdiel od iných strán možnosť presadiť aspoň nejaké body svojho volebného programu, tak by mali urobiť všetko preto, aby sa im to podarilo. Štyriaľudia zo Siete už dali jasne najavo, že im je program ukradnutý a podstatná je nenávisť voči Smeru. Procházka s Hrnčiarom by si mali v rámci poslednej šance na reinkarnáciu strany a hlavne z úcty k zvyškom svojich regionálnych štruktúr nasypať popol na hlavu, prebrať zodpovednosť za výsledok volieb na seba a zostať poslancami. Namiesto úvah o ministerskom poste by obaja mali radšej riešiť situáciu vo vnútri strany a pokúsiť o to, aby na mimoriadnom sneme vôbec obhájili svoje pozície a aby sa zo Siete nestala strana štyroch ľudí na Matovičov spôsob. Práve z tohto dôvodu by sa nemal uchádzať o funkciu v exekutíve nikto z novozvolených poslancov Siete, ale mali by sa usilovať nájsť ôsmeho poslanca, aby mohli založiť poslanecký klub. Ak sa Procházka opäť nechá zatlačiť do kúta a nominuje Hrnčiara na post ministra dopravy, zaklincuje sériu „prúserov“ štyrmi v jednom. Ak bude Hrnčiar minister dopravy, strana príde o hlas v parlamentne, pretože ho nahradí nový poslanec, ktorý stranu ani koalíciu podporovať nebude; mesto Martin ostane v problémoch a v podstate bez primátora; všetci členovia z regionálnych štruktúr strany pochopia, že vedeniu šlo len o biznis a rozutekajú sa a najlepšie nakoniec, na post ministra dopravy sa dostane ďalší kšeftár.